Jednoduchá spoločnosť na akcie j.s.a. – charakteristika.

Od januára 2017 je na Slovensku možné založiť novú právnu formu obchodnej spoločnosti – jednoduchú spoločnosť na akcie (j. s. a.). Jednoduchá spoločnosť na akcie predstavuje hybridný model, ktorý spája prvky spoločnosti s ručením obmedzeným (s. r. o.) a akciovej spoločnosti (a. s.). V tomto článku sa zameriavame na kľúčové rozdiely medzi jednoduchou spoločnosťou na akcie a klasickou akciovou spoločnosťou.

 

Všeobecne o jednoduchej spoločnosti na akcie j.s.a. 

Ide o samostatnú formu kapitálovej spoločnosti, ktorá síce vychádza z koncepcie akciovej spoločnosti, no má vlastné špecifiká a flexibilnejšie nastavenie. Jednoduchá spoločnosť na akcie je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozdelené na akcie s menovitou hodnotou. Spoločnosť ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom, zatiaľ čo akcionári za záväzky spoločnosti zásadne neručia. Obchodné meno musí obsahovať označenie právnej formy „jednoduchá spoločnosť na akcie“ alebo skratku „j.s.a.“ a zároveň musí spĺňať všeobecné pravidlá pre obchodné meno (nesmie byť zameniteľné ani klamlivé).

Hoci ide o samostatný druh spoločnosti, právna úprava vychádza z pravidiel pre akciovú spoločnosť, ktoré sa používajú primerane, pokiaľ osobitná úprava j.s.a. neustanovuje inak.

 

Primerané použitie úpravy akciovej spoločnosti

Zákon pri j.s.a. neupravuje všetky otázky komplexne, ale sústreďuje sa najmä na odlišnosti od akciovej spoločnosti. Preto sa veľká časť právnych otázok rieši aplikáciou ustanovení o akciovej spoločnosti, pričom tieto ustanovenia treba vykladať s ohľadom na špecifiká j.s.a.

Niektoré ustanovenia o akciovej spoločnosti sa však nepoužijú, najmä tie, ktoré súvisia s verejnými akciovými spoločnosťami alebo s implementáciou práva EÚ pre verejne obchodované spoločnosti. Rovnako sa nepoužijú ustanovenia, ktoré sú nezlučiteľné s osobitnou úpravou j.s.a. (napríklad vedenie zoznamu akcionárov, keďže j.s.a. vedie osobitný register akcionárov).

 

Neverejný charakter jednoduchej spoločnosti na akcie j.s.a.

jendoduchá spoločnosť na akcie j.s.a. je koncipovaná ako neverejná forma spoločnosti. To znamená, že ju nemožno založiť prostredníctvom verejnej výzvy na upisovanie akcií a základné imanie nemožno zvyšovať verejnou ponukou. Napriek tomu právna úprava nevylučuje, aby akcie j.s.a. boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, pokiaľ spĺňajú požiadavky práva kapitálového trhu a pravidlá burzy. Z pohľadu práva cenných papierov totiž neexistuje zásadný rozdiel medzi akciami j.s.a. a akciami klasickej akciovej spoločnosti.

 

Forma akcií a základné práva spojené s akciami v jednoduchej spoločnosti na akcie j.s.a.

Akcie j.s.a. môžu existovať výlučne v zaknihovanej podobe a vždy znejú na meno. Vlastníctvo akcie zakladá akcionárovi postavenie spoločníka, ktorý má právo podieľať sa na riadení spoločnosti, na zisku a na likvidačnom zostatku po jej zániku. Menovitá hodnota akcií môže byť vyjadrená aj v eurocentoch alebo kombináciou eur a centov, čo umožňuje fungovanie spoločnosti aj s minimálnym základným imaním, už od 1 €. 

Spoločnosť môže vydávať kmeňové akcie aj akcie s osobitnými právami, pričom aspoň s jednou akciou musí byť vždy spojené hlasovacie právo.

 

Osobitné práva spojené s akciami v j.s.a.

Kľúčovou charakteristikou jednoduchej spoločnosti na akcie – j.s.a. je možnosť spájať s akciami široké spektrum osobitných práv. Tieto práva sa môžu týkať najmä:

• odlišného podielu na zisku alebo likvidačnom zostatku,
• odlišného počtu hlasov,
• osobitného rozsahu informačných práv.

Flexibilita však nie je neobmedzená – osobitné práva musia byť v súlade so zákonom a musia súvisieť s účasťou akcionára na spoločnosti. Nie je napríklad prípustné priznať práva odporujúce kogentným pravidlám (napr. úrokové akcie garantujúce výnos bez ohľadu na hospodársky výsledok).

Osobitné práva majú spravidla dopĺňať základné akcionárske práva, nie ich úplne nahrádzať alebo rušiť, pokiaľ to zákon výslovne neumožňuje.

 

Rovnosť akcionárov a asymetria práv v j.s.a.

Možnosť vytvárať rôzne druhy akcií vedie k oslabeniu princípu absolútnej rovnosti akcionárov. Rovnosť sa zachováva len medzi akcionármi rovnakého druhu akcií. Zároveň však všetci akcionári nesmú vykonávať svoje práva spôsobom poškodzujúcim ostatných.

 

Úprava podielu na zisku akcionárov v jednoduchej spoločnosti na akcie j.s.a. 

Spoločnosť má veľmi široké možnosti nastavenia dividendových práv. Podiel na zisku môže byť napríklad:

• pevný,
• prednostný,
• podriadený,
• kumulatívny.

Je možné vytvoriť aj hierarchiu jednotlivých emisií akcií, kde sa zisk vypláca najprv určitému druhu akcií a až následne ostatným.

 

Hlasovacie práva akcionárov 

Počet hlasov nemusí zodpovedať menovitej hodnote akcie a možno vytvárať akcie s posilnenými hlasovacími právami. Stanovy môžu zároveň výkon hlasovacích práv aj obmedziť, avšak rovnakým spôsobom pre akcie rovnakého druhu. Spoločnosť môže vydávať aj akcie bez hlasovacích práv, pokiaľ existuje aspoň jedna akcia s hlasovacím právom. Majitelia takýchto akcií sa však môžu zúčastňovať valného zhromaždenia a vykonávať informačné práva.

Ak by spoločnosť nemala žiadne akcie s vykonateľným hlasovacím právom alebo by výkon hlasovacích práv nebol možný, môže to viesť až k zrušeniu spoločnosti súdom. Cieľom je zabrániť paralýze rozhodovania spoločnosti.

 

Právo na informácie akcionárov

Pri akciách s osobitnými právami možno rozšíriť rozsah informácií poskytovaných akcionárom, napríklad aj mimo valného zhromaždenia. Poskytnutie informácie možno odmietnuť len zo zákonných dôvodov (napr. riziko ujmy spoločnosti). Ak spoločnosť informácie neposkytne, akcionár sa môže obrátiť na súd.

 

Podstata akcionárskych zmlúv v jednoduchej spoločnosti na akcie j.s.a.

Akcionári j.s.a. môžu v akcionárskej zmluve upraviť rôzne práva viazané na prevod akcií, napríklad právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along), právo požadovať prevod akcií (drag-along) či právo požadovať nadobudnutie akcií. Účinnosť takejto zmluvy je viazaná na úradné osvedčenie podpisov zmluvných strán.

Tieto dohody existovali v praxi už pred ich výslovnou zákonnou úpravou a vyplývali zo zásady zmluvnej slobody. Súčasná legislatíva skôr potvrdzuje dovtedajšiu prax a zároveň umožňuje registráciu niektorých práv, čím sa posilňuje ich právny účinok.

 

Registrované a neregistrované práva spojené s akciami v j.s.a. 

Práva týkajúce sa prevodu akcií môžu mať len obligačný charakter medzi stranami zmluvy, alebo môžu byť registrované podľa predpisov o cenných papieroch. Registrácia im dáva silnejšie účinky – nepodliehajú premlčaniu a pôsobia aj voči právnym nástupcom vlastníka akcií pri ich prevode.

Napriek tomu nejde o plnohodnotné vecné práva, ale o práva s určitými vecnoprávnymi prvkami. Ich účinky sa napríklad neuplatnia pri prechode akcií zo zákona (napr. dedenie či právne nástupníctvo).

Ak oprávnený akcionár súhlasí so zriadením záložného práva alebo zabezpečovacieho prevodu k akciám, výkon týchto zabezpečovacích práv má prednosť a dotknuté vedľajšie práva pri prevode akcií zanikajú.

 

Obmedzenia nakladania s právami

S právami dohodnutými v akcionárskej zmluve nemožno samostatne disponovať – môžu byť prevádzané iba spolu s akciami, s ktorými sú spojené. Zároveň zákon nepripúšťa, aby s jednou akciou bolo spojených viacero rovnakých práv tohto druhu; takáto kumulácia by bola neplatná, hoci oprávnených osôb môže byť viac.

 

Založenie jednoduchej spoločnosti na akcie j.s.a.

Jednoduchú spoločnosť na akcie môže založiť jedna alebo viac osôb, pričom zakladateľom môže byť fyzická aj právnická osoba. Minimálna výška základného imania je stanovená iba na 1 euro, čo zdôrazňuje flexibilitu tejto právnej formy a odlišuje ju od tradičných kapitálových spoločností.

Pri takejto nízkej výške základného imania však kapitál neplní klasickú garančnú funkciu voči veriteľom. Jeho význam spočíva skôr v určení podielu akcionárov na spoločnosti a vymedzení ich práv a postavenia. Na rozdiel od akciovej spoločnosti nemožno j.s.a. založiť prostredníctvom verejnej výzvy na upisovanie akcií. Spoločnosť sa zakladá výlučne bez verejnej ponuky, pričom zakladatelia sa dohodnú na rozsahu upísania akcií. Ak existuje jediný zakladateľ, musí upísať celé základné imanie.

Pred vznikom spoločnosti musí byť základné imanie nielen upísané, ale aj úplne splatené, čo zákon považuje za primeranú požiadavku vzhľadom na minimálnu výšku kapitálu.

Zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva musí mať formu notárskej zápisnice.

 

Zakladateľská zmluva alebo listina jednoduchej spoločnosti na akcie – j.s.a. 

Zakladateľský dokument musí obsahovať najmä:

• obchodné meno, sídlo a predmet podnikania,
• výšku základného imania,
• počet a menovitú hodnotu akcií (a ich druhy, ak ich je viac),
• emisný kurz akcií,
• rozsah upísania akcií jednotlivými zakladateľmi,
• úpravu nepeňažných vkladov,
• určenie správcu vkladov,
• rozhodnutie o založení spoločnosti a schválení stanov.
• rozhodnutie o členoch orgánov spoločnosti.

Súčasťou zakladateľského dokumentu musia byť aj stanovy spoločnosti.

Na rozdiel od akciovej spoločnosti nie je potrebné v zakladateľskom dokumente uvádzať formu a podobu akcií ani podrobne opisovať práva spojené s jednotlivými druhmi akcií. Tieto otázky patria do stanov.

 

Stanovy jednoduchej spoločnosti na akcie j.s.a:

Právna úprava neobsahuje úplný katalóg náležitostí stanov, preto sa popri osobitných pravidlách pre j.s.a. použijú aj všeobecné požiadavky na stanovy akciovej spoločnosti.

Ak spoločnosť vydáva viac druhov akcií, stanovy musia obsahovať:

• označenie jednotlivých druhov akcií,
• presné vymedzenie práv s nimi spojených,
• spôsob výkonu týchto práv.

Ak stanovy obmedzujú hlasovacie práva, takéto obmedzenie sa musí vzťahovať rovnako na všetky akcie rovnakého druhu.

Prípadné nedostatky pri vymedzení práv spojených s akciami nemusia automaticky spôsobovať neplatnosť akcií.

 

(Ne)Anonymita akcionárov jednoduchej spoločnosti na akcie j.s.a.

Pri jednoduchej spoločnosti na akcie musia mať akcie výlučne zaknihovanú podobu, čo znižuje mieru anonymity akcionárov. Údaje o akcionároch sú totiž evidované v registri vedenom Národným centrálnym depozitárom cenných papierov.

 

Valné zhromaždenie j.s.a.

Právna úprava valného zhromaždenia v j.s.a. je len čiastočná, preto sa na jeho zvolávanie, priebeh a rozhodovanie primerane použijú ustanovenia o akciovej spoločnosti, pokiaľ osobitná úprava nestanovuje inak. Nepoužijú sa však pravidlá týkajúce sa verejných akciových spoločností, najmä korešpondenčné hlasovanie či hlasovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov podľa úpravy verejných spoločností.

O záležitostiach, ktoré neboli zaradené do programu valného zhromaždenia, možno rozhodnúť iba v prípade účasti a súhlasu všetkých akcionárov oprávnených hlasovať.

Pri rozhodnutiach týkajúcich sa zmeny práv spojených s určitým druhom akcií alebo obmedzenia ich prevoditeľnosti sa vyžaduje súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny hlasov akcionárov vlastniacich daný druh akcií. Stanovy však môžu určiť aj prísnejšie kvórum.

Rovnako dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov je potrebná napríklad pri zmene stanov, zmene základného imania, vydávaní dlhopisov, zrušení spoločnosti alebo zmene právnej formy. Pri týchto rozhodnutiach postačuje úradné osvedčenie podpisu predsedu valného zhromaždenia a nevyžaduje sa notárska zápisnica.

Ak spoločnosť má jediného akcionára, jeho rozhodnutia pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musia mať písomnú formu a podpis musí byť úradne osvedčený.

Ako vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR, pri j.s.a. nie je potrebné vyhotovovať notársku zápisnicu tam, kde zákon vyžaduje len osvedčenie podpisu, keďže ide o osobitnú úpravu.

 

Rozhodovanie mimo valného zhromaždenia (per rollam) j.s.a.

Stanovy môžu umožniť, aby akcionári prijímali rozhodnutia aj bez konania valného zhromaždenia. Návrh rozhodnutia v takom prípade zasiela predstavenstvo všetkým akcionárom. Návrh musí obsahovať najmä jeho text, lehotu na vyjadrenie akcionárov (štandardne 30 dní, pokiaľ stanovy neurčia inak), podklady k rozhodnutiu a ďalšie potrebné informácie. Akcionár, ktorý sa v lehote nevyjadrí, sa považuje za nesúhlasiaceho.

Predstavenstvo musí oznámiť výsledky hlasovania do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie, pričom väčšina sa počíta z celkového počtu hlasov všetkých akcionárov. Pri vyhodnocovaní výsledkov sa neprihliada na akcie bez hlasovacích práv, pokiaľ zákon alebo predmet rozhodovania neumožňuje ich hlasovanie.

Zákon nestanovuje presnú formu doručovania návrhu rozhodnutia, preto môže byť zaslaný poštou, kuriérom, elektronicky alebo osobne, ak je zabezpečené zachytenie obsahu a rovnaký prístup pre všetkých akcionárov.

Ak zákon vyžaduje osvedčenie podpisu predsedu valného zhromaždenia, pri rozhodovaní mimo valného zhromaždenia sa osvedčuje pravosť podpisov členov predstavenstva.

 

Predstavenstvo j.s.a.

Predstavenstvo riadi činnosť spoločnosti a zastupuje ju navonok. Rozhoduje o všetkých otázkach, ktoré zákon alebo stanovy nezverujú valnému zhromaždeniu či inému orgánu. Pokiaľ stanovy neurčia inak, každý člen predstavenstva môže konať v mene spoločnosti. Spôsob konania členov predstavenstva sa zapisuje do obchodného registra.

Stanovy môžu upraviť, že funkčné obdobie členov predstavenstva nie je časovo obmedzené a že zmluvy medzi spoločnosťou a členmi predstavenstva podliehajú schváleniu príslušného orgánu spoločnosti.

Ak predstavenstvo zistí, že strata spoločnosti presiahla tretinu základného imania alebo takýto stav hrozí, musí o tom bezodkladne informovať akcionárov. Zákon pritom presne nestanovuje formu ani obsah tejto informácie, takže predstavenstvo musí postup prispôsobiť okolnostiam.

 

Osobitosti oproti akciovej spoločnosti

Právna úprava predstavenstva v j.s.a. je neúplná, preto sa primerane použijú niektoré ustanovenia o predstavenstve akciovej spoločnosti. Na rozdiel od akciovej spoločnosti však:

• obmedzenia oprávnenia členov predstavenstva konať nemajú účinok voči tretím osobám,
• funkčné obdobie členov môže byť neobmedzené,
• viaceré informačné povinnosti voči dozornej rade sa neuplatňujú.

Zákaz konkurencie sa v j.s.a. neuplatňuje v rovnakej podobe ako pri akciovej spoločnosti. Členovia predstavenstva nie sú konkurenciou automaticky obmedzení, majú však povinnosť spoločnosť o takýchto aktivitách písomne informovať.

 

Dôsledky nezriadenia dozornej rady

Keďže dozorná rada nie je v j.s.a. povinná, jej nezriadenie vedie k posilneniu informačných práv akcionárov. Akcionári môžu od predstavenstva požadovať informácie aj nad rámec bežných práv. Ak predstavenstvo informácie odmietne poskytnúť, o povinnosti ich sprístupniť môže rozhodnúť súd.

 

Dozorná rada j.s.a.

Zriadenie dozornej rady je fakultatívne a závisí od stanov. Ak je zriadená, jej hlavnou úlohou je dohľad nad činnosťou predstavenstva a podnikateľskou činnosťou spoločnosti.

Dozorná rada má aj významnejšie právomoci, napríklad možnosť zvolať valné zhromaždenie alebo zastupovať spoločnosť pri uplatňovaní nárokov voči členom predstavenstva. Zamestnanci však nemajú právo byť v dozornej rade zastúpení.

Zmluvy medzi spoločnosťou a členmi dozornej rady podliehajú schváleniu určeného orgánu spoločnosti. Právna úprava výslovne nerieši dĺžku funkčného obdobia členov dozornej rady, preto ju možno upraviť v stanovách, prípadne aj bez časového obmedzenia.

 

Záver

Jednoduchá spoločnosť na akcie predstavuje modernú a mimoriadne flexibilnú právnu formu, ktorá reaguje na potreby startupového prostredia, investičných projektov a transakčných štruktúr vyžadujúcich variabilné nastavenie práv investorov. V porovnaní s klasickou akciovou spoločnosťou ponúka výrazne nižšie kapitálové nároky, širšie možnosti úpravy práv spojených s akciami a zjednodušené korporačné fungovanie, vrátane flexibility pri tvorbe orgánov spoločnosti či rozhodovaní akcionárov.

Na druhej strane, j.s.a. prináša aj určité obmedzenia, najmä nižšiu mieru anonymity akcionárov v dôsledku povinnej zaknihovanej podoby akcií a skutočnosť, že nejde o formu primárne určenú pre verejné získavanie kapitálu. Právna úprava je zároveň v mnohých otázkach neúplná, čo vedie k potrebe primeranej aplikácie ustanovení o akciovej spoločnosti a kladie zvýšené nároky na kvalitné nastavenie stanov a akcionárskych dohôd.

Voľba medzi j.s.a. a akciovou spoločnosťou preto závisí najmä od účelu podnikateľského projektu, požiadaviek investorov, plánovaného spôsobu financovania a preferovanej miery flexibility či anonymity. Zatiaľ čo klasická akciová spoločnosť ostáva vhodnejšia pre väčšie podniky a verejné kapitálové štruktúry, jednoduchá spoločnosť na akcie sa v praxi javí ako ideálne riešenie pre venture projekty, investičné SPV, tokenizačné štruktúry a dynamické podnikateľské modely, kde je kľúčová flexibilita práv a efektívna správa vzťahov medzi akcionármi.